Září 2013

Moja milovaná dedinka

18. září 2013 v 9:00 | SiSka |  Téma týždňa
Ja som mestské dievča. Narodila som sa v hlavnom meste a tu žijem do teraz. A preto som rada, že som mala výdy možnosť utiecť pred detským svetom reality na dedinu. Moja nebohá starénka (lepšie povedane prababka, prastará mama) aj moja babka pochádzajú z dedinky menom Jakubov a kým nezomrela starénka, chodievala som na dedinu pomerne často.
Život na dedine je niečo úžasné, človek naozaj vypne a nemyslí na svoje problémy, stará sa iba o zvieratká, záhradu, blbne s kamarátmi vonku,.. Na dedine sa vás rodičia neboja pustiť o polnoci von. Aj keď máte menej ako 10 rokov.
Behačky na cintorín, lozenie po stromoch, oblievanie sa a striekanie hadicou, čundre v lese.. No samozrejme aj mňa postihli zákernosti dediny. Poznáte to, babky klebetnice. Ja nechodievam do kostola, aj keď som veriaca. A na dedine nebolo iného východiska, tam sme museli všeci byť v kostole. V jednu nedelu sme sa s rodinkou vybrali na svätú omšu. Vtedy som bola v tom kostole po veľkej rekonštrukcii a po maľbe a ja ako veľká obdivovateĺka umenia som sa obzerala na každú stranu a bola som hotová, totálne unesená. Zrazu všetci pokľakli a modlili sa, nastalo ticho, dokonca i farár stíchol a všetci sa pozerali na mňa ako uprostred kostola stojím, obzerám sa kade-tade, bola som zrejme zasnená a keď som si všimla, že som stredobodom pozornosti, okamžite som očervenela a klakla som si. A babky tárajky si z domu do domu posielali o mne správu, čo za katastróófu som ja vyviedla. Po príchode domov ma starénka scepovala jak hada :D ale tak odtiaĺ potiaľ, moc som to necítila :D Pamätám si, že som dostala zákaz vychádzania na 2 dni. Ale potom ma starénkin švagor poslal na veľkom poštárskom bicykli kúpiť mu cigarety. Áno, 8ročné decko kupovalo cigarety. Lebo na dedine sa každý s každým pozná.
Ale boli to moje najšťastnejšie chvíle môjho detstva. Lebo v meste som mala len samé problémy.

Čo s peknými fotkami?

11. září 2013 v 11:11 | SiSka |  Ako na to?
Pekný nápad, ako ozdobiť svoju izbu.. presne pre tých, čo ich nemajú kam lepiť, alebo proste nechcú zničiť stenu...
Rozmýšľam o tom aj ja, že si to spravím..


Bozk večnosti

10. září 2013 v 18:34 | SiSka |  Denníček
Ahojte, tak prebieha na blogu nejaká literárna súťaž na veľmi super tému. No verte či nie, 1800 znakov je pre mňa veľmi málo a kým som docielila môj príbeh do finálnej podoby, prestriedala som v ňom asi 5 postáv, 3krát som ho písala odzačiatku a úplne inak, lebo mi to prišlo trápne :D ani teraz s tým nie som spokojná. je to také holé. Lebo som mala malý priestor. Takže som musela vynechať všetky ozdôbky a kudrlinky :D vďaka ktorým by bola táto poviedka na minimálne 5 normostrán.. :D

Téma: Stretnutie s literárnou postavou
Kniha: Twilight Saga
Autor: Stephenie Meyer
Meno postavy: Emmet Cullen
Názov poviedky: Bozk večnosti


Rok 2113. Neznášam to tu. Dievčatá riešia len a len chlapcov. A chalani? Len to, kto pretiahol ktorú. Možno som divná ja. Milujem hudbu a knihy. V maturitnom ročníku som stále čiernou ovcou triedy. Nikto sa so mnou nebaví. Môj názor je nepodstatný. Schválne sedím sama s knihou alebo blokom v rukách.

Ráno som ako vždy šla do školy cez opustené garáže. Ako to už u mňa chodí, zase som rozmýšľala nad volovinami. V tom som odzadu pocítila bodnutie do chrbta. Spadla som na zem, navyše som si rozbila hlavu o betón. Z úst sa mi valila krv. Zatvárali sa mi oči, už-už som čakala na smrť. V kľude si tu vykrvácam. Veď aj tak chýbať nikomu nebudem. No zrazu som zacítila bolesť, ktorú som nevedela identifikovať. Akoby ma niekto polial benzínom a hodil na mňa zapaľovač. Šklbalo mnou. Asi je to trest a ja som už v pekle. Tma. Ticho. Ničotné nič. Len veľký požiar v mojom hrdle.

"Preberá sa. Je krásna. Milujem ju. Bude zmätená. Ani nevie, kto sme." To všetko som počula predtým, ako som otvorila oči. Prišiel moment, kedy som ich zbadala. "Ahoj. Som Carlisle Cullen. Toto je moja rodina. Esme, Bella, Ness, Alice, Edward, Jasper a Emmet. A tuto Em ťa premenil. Už si jednou z nás. Si upírka." - prehovoril krásny blonďavý muž upierajúc oči na mňa.

"Môže ma niekto prefackať?"
"Prečo by sme to robili?" - zasmial sa muž s tmavými vlasmi a sexy telom. "Daj mi ruku a poď so mnou. Práve ťa unášam." Vyskočili sme z okna a hnali sa lesom. Mala som v ňom dôveru. "Moju Rose zabili pred sto rokmi. Smútil som, kým som nezbadal teba. Celý čas sme ťa sledovali, čakali sme na správny moment a bum, si moja."

S ľuďmi komunikujem iba cez net. V záujme ochrániť ich predo mnou. Paradoxné. Emmet Cullen je muž môjho upírieho života. Práve s ním ležím v posteli. Trochu sme vyvádzali. Máme na to celú večnosť.