Duben 2016

Ďalší miľník

22. dubna 2016 v 19:36 | SiSka Bellack |  Denníček
Ahooooj.

Asi neviete, ale minulý rok som si spravila vodičák a odvtedy riešime auto. Nechápem, ako môže niekto len tak prísť a presne vedieť, aké auto chce a kúpiť si ho za pár dní. My ako rodina sme auto nikdy nemali, takže by sme chceli naše prvé zlatíčko. Poviem vám, ešte sme sa nikdy nehádali kvôli ničomu tak veľmi ako kvôli autu. Naozaj sa to tiahne už rok a posledné mesiace sme trochu rezignovali a nechali sme to na deň, keď bude autosalón. Mali sme vyhliadnuté auto značky Dacia, zaplatili sme 21 eur za vstupné na autosalón, kde sme boli predvčerom. Kvôli tomu som si musela zobrať dovolenku v práci. Prídeme k Dacii a to auto, ktoré sme chceli oskušať stálo asi tak 3 metre nad nami. Takže skúška sa nekonala, no šli sme sa pozriež ďalej na iné autá celí sklamaní... no prišli sme k značke Citroen a tam stálo.. Krásny Citroen C3 Picasso. Moji nároční rodičia sa do toho auta zamilovali na prvý pohľad a mne neostávalo nič iné, len sa k nim pridať :) No a včera sme sa vybrali do Citroenu a na deň nám zarezrevovali auto. No a dnes sme to potvrdili, takže pokiaľ v banke nebudú žiadne komplikácie, v stredu budem mať autooo :) veeeľmi sa teším :)
A vy sa máte ako?

Happy Birthday to my blog

12. dubna 2016 v 21:18 | SiSka Bellack |  Narodeniny
Pred dvomi dňami môj blog oslávil krásne tretie narodeniny. Dosť vysoký vek na to, aby sa už začal učiť chodiť a rozprávať..

Tak mu prajem len to najlepšie, nech vydrží aspoň minimálne ďalších 10 rokov, alebo aspoň dovtedy, pokým bude server blog.cz existovať..

Nech sa plní rôznymi zaujímavými článkami, rozhovormi, zážitkami, a tak podobne.

Prajem mu veľa nových návštevníkov, stálych a aktívnych čitateľov, viac úspešných súťaží, atď.

Tak krásne narodeninky :)


Som zničená

12. dubna 2016 v 21:09 | SiSka Bellack |  Denníček
Ahojte lásky..
Som zničená.. v poslednom čase mám akúsi pochmúrnu náladu..
Nenašla som môj USB-kľúč, mám pocit, že je niekde na blízku, vysmieva sa mi, že ho neviem nájsť. Ale naozaj som všetko prezrela, urobila som si generálny poriadok, pritom som vyhodila 2 veľké vrecia smetí. Otočila som si celý matrac, či náhodou nezapadol niekde pod postel, ale nikde nič.. ten malý čierny hajzlík je pre mňa všetkým, mám na ňou uložené všetky rozhovory, podklady, dokumenty, som bezradná. Budem si musieť všetko spraviť nanovo a verím tomu, že keď to urobím, to USB-čko sa nájde a mňa asi porazí..
Ale to nie je nič v porovnaní s tým, čo sa stalo mojej kamarátke.
Som veľmi empatická a neviem, či to nie je niekedy na škodu, lebo si všetko beriem príliš k srdcu.. keď sa trápia moji priatelia, akoby som to zažívala ja sama a snažím sa im zo všetkých síl pomôcť.. Kamarátka v piatok prišla o otca. V podstate zo dňa na deň zomrel a ja sa s tým neviem vyrovnať, aj keď som ho videla len párkrát a skoro vôbec som sa s ním nerozprávala, dotklo sa ma to a je mi mojej kamošky ľúto, no najmä jej trojročnej sestry, ktorá sa na tatina stále pýta.. som stále v šoku.. nečakala som takéto niečo..
Okrem toho tento svet opustila aj lekárka mojej babky a deda, čo bola tiež veľmi fajn žena a veľká profíčka vo svojom obore. Všetká česť pani doktorke Vassovej.
Tiež som znechutená z celého sveta, z toho, s akými hnusnými ľuďmi tu musíme žiť.. Všetci si len závidia..

Ale ešte že existuje rovnováha v živote. Mám aj krásne zážitky, ale o nich v ďalších článkoch.